Po troch dňoch chodenia po lekároch zašla k svojmu ženskému lekárovi, ktorý jej trúfalo hneď pri dverách povedal, že je určite tehotná. Tvár mala bledú, oči lesklé. Doktor jej to prehliadkou hneď aj potvrdil, ale na druhý deň musela ísť do nemocnice, pretože jej tehotenstvo bolo rizikové. Vtedy bola Majka už v druhom mesiaci. Nemohla tomu uveriť, pretože všetko bolo ako malo byť a tehotenský tes jej vyšiel negatívne. Nechápala, no zároveň sa veľmi potešila.
Po asi štyroch týždňoch ju z nemocnice prepustili s tým, že musí ležať v pokoji a oddychovať, aby sa bábätko narodilo zdravé. Aj pri neustálom oddychovaní a nič nerobení prišli ťažkosti asi po štyroch mesiacoch a musela ísť znova do nemocnice. V tom čase som sa zdržiavala v Bratislave keď mi mama zavolala aby mi to oznámila. Rozhodla som sa na druhý deň pricestovať domov, aby som ju mohla navštíviť a trošku ju potešiť.
Keď som už sedela v autobuse na ceste domov volala mi znova mama, že Majke zakázali návštevy, pretože jej odtieklo trochu plodovej vody. Vtedy aj pri najmenšom rozrušení mohla o bábätko prísť.
O týždeň neskôr, večer keď sme sedeli s mamou pri telke zazvonil telefón a krstná mama nám oznámila s plačom, že Majku musia previesť do nemocnice do Trenčína, pretože jej odtiekla plodová voda úplne. Museli však čakať na sanitku, ktorá dovezie z Trenčína inkubátor keby náhodou bábätko porodila už cestou.
V tom čase bola Majka už v siedmom mesiaci. Na druhý deň nám zavolala hneď ráno že aj ona, aj bábätko sú v poriadku, ale bude musieť porodiť najneskôr do troch dní, či už prirodzenou cestou alebo umelým vyvolaním. Tri nasledujúce dni boli pre ňu ťažké, musela byť na infúziách a rôznych liekoch, pretože bábätko nemalo ešte dobre vyvynuté pľúca.
Po troch dňoch čakania o desiatej hodine ráno, bola akurát sobota nám volal jej priateľ Lukáš, že dieťatko je už na ceste. Po troch hodinách čakania plných napätia, strachu a očakávaní nám prišla správa, že sa im narodil chlapček Lukáško, 43 cm a 1,70 kg.
Niektorí členovia rodiny sa rozhodli hneď navštíviť toto malinké stvorenie, ktoré tam ležalo pokojne v inkubátore. Lekári Majke hneď oznámili, že jej dieťaťko to môže, ale nemusí prežiť, pretože pri predčasne narodených bábätkách sú dva týždne veľmi kritické.
Tieto dva týždne ubiehali ukrutne pomaly pre všetkých členov rodiny, nehovoriac o jeho mamičke a ockovi. Všetci sme mu držali veľmi silno palce, modlili sme sa za neho a neustále na neho mysleli. Keď už ubehli dva týždne od pôrodu, tak lekári malinkého Lukáška vytiahli už aj z inkubátora. Všetko sa vyvýjalo presne tak ako sa malo pri predčasne narodených bábätkách. Boli sme naozaj neskutočne šťastní, všetci!
Pri prvej návšteve v nemocnici mi ho Majka pomaly položila do náručia. Rozplývala som sa pri pohľade na toho malinkého človiečika, ktorý sa nevedel dočkať chvíle keď príde na tento svet medzi nás. Bol ľahúnky, krehúčky a taký nevinný. Týchto pár minút s ním bolo pre mňa niečim krásnym. Nevedela som sa na neho vynadívať.
Toto malinké stvorenie celý ten čas naozaj silno bojovalo a zajtra to už bude dva mesiace čo s nami spolunažíva a z ktorého sa tak veľmi tešíme. Keby sa nevyskytli žiadne z týchto problémov, tento drobček by prišiel na svet práve DNES.
